Anjel Pomsty

21. prosince 2012 v 16:53 | Black Star |  *Jednorázovky*
Idú sem Vianooce a ja predsa nebudem taká sviňa, aby som vám sem niečo nepridala :D
Toto je asi posledný deň v tomto roku, čo sa dostanem ku blogu, takže tu je predčasný darček pre vás :D
Už dlho je tu napísané, že blog sa zruší a/alebo presunie inde. Nový blog je už v procese prípravy, takže kto ho chce nájsť, nech mi napíše na FB správu, moje meno je Petra Otaku Tóthová.
Toto je pravdepodobne posledná poviedka na tomto blogu, ostatné budem pridávať už len na nový a mám v pláne sa do toho už naozaj poriadne pustiť (čo u mňa znamená aspoň jedna kapitolka alebo jednorázovka do mesiaca), tak sa tešte a píšte.

Vaša (už nie nadlho) Black Star :P

P.S.: Kto uhádne, kto je ten anjel a čo sa chystá urobiť, dostane poviedku na želanie :D



Anjel Pomsty
by Black Star
pairing: TMR / AUTP
(A/N: Opis podľa spomienky z denníka /HPaTK, 2. film/ )


Mladý muž stál na kopci a sledoval, ako slnko pomaly zapadá za malým mestom pred ním. Práve dokončil posledné kúzlo, ktoré malo zabrániť jeho odhaleniu. Dva dni nepretržitej práce sa konečne naplnili, zostávalo urobiť už len tú poslednú vec.
Ako hovoria muklovia: Najlepšie na koniec, pomyslel si. Jeho pohŕdavý výraz z pomyslenia na túto nižšiu vývojovú formu živočíšstva nahradil výraz dravej šelmy uprostred lovu, keď je korisť už na dosah pazúrov pri pomyslení na nadchádzajúce hodiny.
Zafúkal vietor, zaprel sa mu do hrude a unášal vločky snehu v malých tornádach kdesi do diaľav neznáma. V jeho očiach sa na pár okamihov zjavil záblesk smiechu keď si uvedomil, ako musí vyzerať.
Ak by ho niekto zahliadol z cesty niekoľko metrov pod ním, zrejme by si myslel, že práve videl anjela. Mladík sa uškrnul, čím ešte umocnil tento dokonalý obraz. No úškrn mu nepostačil, musel zo seba dostať tú eufóriu, ktorú vytvorila predstava nadchádzajúcej, veľmi blízkej a lákavej budúcnosti.
Začal sa smiať, no ten smiech bol tak krutý a chladný, že aj vločky okolo neho nachvíľu zastali uprostred ich cesty na zem. Slnko naň vrhlo svoje posledné lúče v nádeji, že sa do jeho ľadového srdca dostane aspoň trochu svetla, no bez štipky nádeje zapadlo za horizont.
Mladík - akoby chcel podporiť fámy o anjelovi - sa práve v tej chvíli odmiestnil, no krutý smiech pretrval v ovzduší a vo všetkom živom i neživom aj po jeho odchode.
Áno, ak by ho niekto z tej cesty zahliadol, videl by anjela. Krásneho a vražedného Anjela Pomsty.
Pretože práve preto tu bol - aby sa pomstil za svoj život.

* * * * * * * * * * * * *

Mladé, asi desaťročné dievča sa rezko šplhalo do strmého kopca. Už druhý deň ju na toto miesto lákala akási temná sila, no teraz jej už nedokázala odolávať. A tak sa, poháňaná touto silou, škrabala kopcom s hustým porastom, namiesto aby (ako zdravý rozum káže) šla kľukatou a nesmierne dlhou asfaltkou.
Cítila, ako ju znova a znova škriabu konáre krovín, trhajú jej oblečenie, ako jej ruky cez premočené rukavice pomaly krehnú, ako sa jej sneh v topánkach roztápa a zmáča jej nohy skrz hrubé vlnené ponožky...
Zrazu zastala. Pred ňou sa tiahla posledná časť asfaltky, za ňou bol už len vrchol kopca, ku ktorému mierila. No jej pocit sa zrazu zmenil - už nepotrebovala ísť na vrchol, ona musela vidieť niekoho, kto bol na tom vrchole a k tomu stačilo byť na tomto mieste blízko k vrchu kopca. Ale nesmie ju vidieť, to by bolo nebezpečné.
Schovala sa teda do kríka tesne pri ceste a uprene pozorovala kopec pred sebou. Po dvoch minútach, keď sa už klepala zimou, potichu zakliala: znova začalo snežiť, bola jej ešte väčšia zima a navyše si uvedomovala, že už zapadá slnko, teda by už mala ísť domov, lebo bude (zase) zle.
No ona ešte nemohla, musela tu byť, musela ho vidieť. Bolo jej jedno, kto to je, tá osoba ju priťahovala ako magnet železo. Slnko sa už dotýkalo obzoru, keď sa objavil.
Takmer jej poklesla sánka. Hoc sa mladík až priveľmi podobal na pána tunajšieho sídla, tak nádherného človeka ešte jakživ nevidela. A bol to vôbec človek?
"Anjel," zašepkala. Áno, to k nemu pasovalo omnoho viac. Pozeral sa na slnko a mesto pod ním, na tvári mal výraz úplného znechutenia, pohŕdania. Vtom sa jeho výraz zmenil na divoký úškrn lovca, v jeho hnedých očiach sa zablysol tieň nespútanosti.
Zafúkal vietor, zaprel sa mu do hrude a rozkrúžil vločky snehu okolo neho. Keď mu zadul do plášťa a pohrával sa s jeho polodlhými vlnitými hnedými vlasmi, Anjel vyzeral impozantne. Akoby práve padol z neba, len aby svetu priniesol skazu.
Mladík-Anjel akoby chcel potvrdiť je myšlienky, začal sa smiať. No ten smiech bol tak krutý a chladný, že aj vločky okolo neho na chvíľu zamrzli uprostred ich cesty na zem.
Prestali poletovať, zastali na svojom mieste vo vzduchu a preľaknuto načúvali tomu zvuku čírej krutosti. Dokonca aj slnko naň preľaknuto vrhlo svoje posledné lúče a ukrylo sa za obzor.
A vtedy, uprostred vločiek zastavených v čase a osvetlený koncom dňa, jej anjel zrazu zmizol. Zostala po ňom len ozvena jeho chladného smiechu, plného nevysloveného prísľubu a ona zrazu pochopila, že nie anjel skazy, ale Anjel Pomsty jej práve ukázal svoju ľudskú tvár.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 SeleneBlack SeleneBlack | E-mail | Web | 21. prosince 2012 v 17:47 | Reagovat

"Waaaw, toto bolo fakt dobré!" moja prvá myšlienka po prečítaní. Ja proste milujem tvoj štýl písania. Počuj, aj keby to tu nikto nečítal, musíš písať ďalej pre mňa!! Nie že zase začneš s tým, že prestaneš, lebo za tebou prídem a dokopem ťa k pokračovaniu :D Mne sa to tak strašne páči :-)

2 SeleneBlack SeleneBlack | E-mail | Web | 21. prosince 2012 v 17:48 | Reagovat

[1]: Ešte som zabudla: Páči sa mi tento design :-)

3 SeleneBlack SeleneBlack | E-mail | Web | 21. prosince 2012 v 17:49 | Reagovat

[2]: Ešte som niečo zabudla... práve som si všimla P.S. Takže, je to Tom Riddle mladší a práve sa chystá  zabiť svojho otca a starých rodičov (?)

4 Black Star Black Star | E-mail | Web | 24. prosince 2012 v 14:49 | Reagovat

[1]: Ďakujem, Sel :D nie, nemám v pláne prestať písať :D .. momentálne ma to znova riadne baví :D

[2]: znova ďakujem :D nieo pre nás, čo?

[3]: presne :D . napíš mi, akú poviedku chceš :D :D

5 Lucy Lucy | 26. prosince 2012 v 22:08 | Reagovat

je to proste super.. nádherné.. nádherne píšeš :-)

6 SeleneBlack SeleneBlack | E-mail | Web | 28. prosince 2012 v 14:57 | Reagovat

Ahoj :-) vieš, že som celý deň rozmýšľala, akú poviedku by som chcela? Nakoniec mi napadlo, že by som chcela niečo s Remusom a Siriusom :D Veľa šťastia k tomu :D

7 Paddy Paddy | Web | 31. prosince 2012 v 17:12 | Reagovat

jéé.. nádhera.. umíš to podat skvělým způsobem :) ...
přejuvše nej do nového roku, ať se daří a plní sny, ať máš kolem sebe lidi, co máš ráda... a hlavně ať se ve zdraví dožijem i toho dalšího silvestra XD
Ps: mohla bys mi adresu nového blogu poslat na mail? (staí přes Zpráva autorovi na mém blogu)... na FB moc nejsem..

8 jojik29 jojik29 | E-mail | 27. března 2013 v 22:30 | Reagovat

Ahoj mohla bys mi také poslat tu adresu mailem - na fb se mi nechceš zobrazit :-(

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.